Eusebio k nám zavítal pred deviatimi rokmi až z ďalekej Kuby. Odvtedy tu už stihol rozbehnúť sólovú spevácku kariéru. V rozhovore nám prezradil aj to, ako vidí svoju krajinu a ako to u nich vyzerá na Vianoce.

Pochádzate z muzikantskej rodiny, váš otec spieval v jednom z najznámejších kubánskych orchestrov. Vždy ste sa chceli stať hudobníkom alebo ste mali aj nejaký záložný plán? Spomínate si ešte na svoj prvý kontakt s hudbou?

Hudba ma očarila v pomerne útlom veku. Doma sme ju mali na dennom poriadku. Otcove koncerty to boli pre mňa obrovské zážitky, rád som si predstavoval seba na jeho mieste a tak som doma pilne trénoval jeho repertoár a budoval si prvú základňu poslucháčov medzi susedmi.  Spev bol pre mňa teda jasná voľba, seriózne záložné plány som v podstate nemal.

Nakoniec ste vyštudovali spev na konzervatóriu v hlavnom meste Kuby, v Havane. Pôsobili ste ako sólista a tiež vo viacerých hudobných zoskupeniach. Ako ste sa vlastne dostali až na Slovensko?

Na Slovensko ma s kapelou priviedlo angažmá, ktoré nám ponúkli majitelia v tej dobe zabehnutej bratislavskej reštaurácie Malecón. Na Kube hľadali kapelu, ktorá by u nich pravidelne hrala. My sme im najviac padli do oka a keďže aj oni nám, dohodli sme sa a niečo cez rok a pol sme u nich pôsobili.

So skupinou Monte Rey ste na Kube nahrali dva albumy a v rámci zahraničného turné ste sa tiež predstavili aj publiku vo Venezuele, Španielsku, Francúzsku, Grécku a Rakúsku, kde koncertujete v súčasnosti?

Skupina Monte Rey je už minulosťou, vyšiel som s kožou na trh ako sólista, a keďže zapúšťam korene na Slovensku, vystupujem na rôznych kultúrnych, spoločenských a klubových podujatiach hlavne tu a u susedov.

Povolanie hudobníka je o neustálom cestovaní a koncertovaní, neprekáža vám niekedy takýto kočovný spôsob života, nechceli by ste sa usadiť?

Usadený v podstate som, mám tu domov, ale „usadené“ povolanie by ma ubíjalo. Ja som taký nomád. Baví ma cestovať hore-dole, spoznávať nových ľudí, prinášať medzi nich moju muziku, dobrú náladu a zábavu. Napĺňa ma to, takže aj keď je cestovanie niekedy únavné, vždy má pre mňa sladkú príchuť.

V roku 2012 ste sa zúčastnili súťaže Česko Slovensko má talent, ako hodnotíte toto obdobie?

Zúčastnil som sa, predstavil sa prostredníctvom televíznej obrazovky širšiemu publiku, zažil prípravu a zákulisie súťaže, a na pódiu som si to ako vždy užil. A potvrdilo sa mi, že aj krátka reklama, avšak v dobrom vysielacom čase, je reklama, ktorá prinesie svoje ovocie.

Spolupracovali ste s raperom Čistymchovom a stále pracujete aj s producentom Petrom Pannom. Ako ste sa vlastne dali hudobne dokopy? Kubánske latino a slovenský rap nie je až taká bežná kombinácia.

S Petrom Pannom sme začali spolupracovať pred troma rokmi, oslovil som ho, či by sa pustil aj do produkovania latino hudby a keďže sa nám prvý skúšobný song zapáčil, rozohrali sme to poriadne. V podstate sme akurát uzavreli album La farandula, ktorý vyjde budúci rok. Po prvých lastovičkách v podobe singlov s klipmi, tak prinesieme našim fans kompletný hudobný projekt. Latino a slovenský rap je ozaj netradičná fúzia, ale tým, že Peter sa dosť venuje hiphopovej produkcii, stala sa mi slovenská rapová scéna bližšou a preto sme, čo sa spoluprác týka, zalovili práve v týchto vodách. Čistému som ešte pred tým hosťoval na albume, on má ku Kube a našej muzike blízko. A tak sme si feat s chuťou zopakovali aj na našom albume a to hneď dvakrát. Ďalší raper, s ktorým som mal možnosť zostaviť song je Kali a najnovšie ma na feat pozval na svoj práve vychádzajúci album Suvereno.

Pôsobíte ako energický, vždy optimisticky naladený muž, dokáže vás vôbec niečo nahnevať?

Milujem dobrú náladu, pohodu a súzvuk v medziľudských vzťahoch. Ale vedia ma popudiť neprávosti, podceňovanie, rasizmus, zrada, zneužívanie človeka človekom…

Na Slovensku žijete od roku 2007, za tento čas ste už určite stihli porovnať vašu rodnú krajinu s našou. V čom vidíte veľké rozdiely, či už v správaní ľudí, uvažovaní a v politickom systéme?

Slovensko a Kuba sú ako krajiny diametrálne odlišné. Rozdielna poloha, podnebie, politický systém, kvalita života. Dobrosrdečné a priateľské sú oba národy, ale v celkovom naladení, správaní a prístupe k životu medzi nami badám nejaké rozdiely. My sme spontánnejší a veľmi expresívni, v zásade nás nijako netrápi a nezväzuje verejná mienka. Žijeme hlavne pre seba, nech si myslí, kto chce, čo chce. Žijeme viac prítomným momentom, menej riešime budúcnosť, ktorá je aj tak neistá. A keďže život na Kube nie je med lízať, viac sa tešíme z maličkostí a menej sa sužujeme problémami. Tie sú, aj budú a vždy sa nejako vyriešia.  Ale my tu už zajtra byť nemusíme, preto nemá význam nechať si nimi pokaziť deň. Vieme sa z nich vysmiať, obrátiť ťažkosti na humor. A tak sa s nimi ľahšie vysporiadať.

Do uší mi na Slovensku často udiera ticho, na Kube udáva hudba pulz nášmu životu. Nestíhali by ste tam strihať ušami, lebo hrá z každého bytu, a najlepšie na tom je, že úplne iného štýlu. Je to ako v úli. V takom príjemnom spoločenskom úli, v ktorom žijeme viac pospolu, v komunite, ktorá nás obklopuje, neuzatvárame sa v bytoch či domoch za vysokými plotmi. Veľmi príznačný je pre nás patriotizmus. Milujeme našu krajinu, sme hrdí na to, že sme Kubánci. Aj keď nie sme stotožnení s politickým systémom a nízkou životnou úrovňou v našej krajine, ktorá nás často núti ju opustiť, nosíme Kubu uloženú hlboko v srdci, nech už sa nachádzame kdekoľvek.

Ako ste zvykli tráviť Vianoce u vás v krajine a aké sú vaše zvyky?

Vianoce boli po revolúcii na Kube ako náboženský sviatok tabuizované.  Dlhé roky bolo zakázané ich oslavovať, tak sa vianočné tradície z predrevolučného obdobia, o ktorých som počul, že sa ponášali na tie americké, dosť vytratili. Niektorí si ich azda zachovali a udržiavali ako takú rodinnú tradíciu. Ja som však v takej rodine nevyrastal. Neviažu sa mi teda k Vianociam žiadne konkrétne spomienky.

Kým som na Kube žil, neboli v čase vianočných sviatkov ani dni pracovného pokoja. V plnej paráde ich zažívam a prežívam až tu na Slovensku. A veľmi rýchlo som im prišiel na chuť. Na Kube sme viac slávili Silvester, vtedy sa zišla celá rodina, pripravilo sa podľa možností sviatočné menu, ktorého základom bolo pečené bravčové a spievalo sa, tancovalo a veselilo. Zvykom bolo vypucovať byty, domy a špinavú vodu vyliať na ulicu, čo malo symbolizovať odchod zlého a starého a príchod nového a lepšieho.

Plánujte návrat na Kubu alebo ste sa na Slovensku už trvalo zakorenili?

V súčasnosti, keď sa mi Slovensko dostalo tak hlboko pod kožu, že ho považujem za svoju druhú vlasť, definitívny návrat na Kubu nezvažujem. Na návštevu a dovolenku tam však určite vycestujem.

www.denzeny.sk